Zúfalý výkrik

Vitaj u nás. Po dlhej dobe sa ma dotkla inšpirácia takým silným spôsobom, ktorý nemôžem ignorovať. Asi to nie je jedna z najpríjemnejších tém, no ak je niečo, o čom by sme sa mali rozprávať, je to práve toto. Tak teda začnime, priateľu.




Strach. Stres. Plač. Hnev. Únava. Frustrácia. Zúfalstvo.

Pán Boh mi zjavuje, že toto je stav, do ktorého sa mnohí z nás často dostávajú. Po väčšinu času svojou vlastnou vinou. A žiaľ si to často odnesie aj náš vzťah s Ním, nemám pravdu?

Deň čo deň sa stretávame s obrovským množstvom povinností a vecí, ktoré by sme radšej nerobili, ľudí, s ktorými by sme sa radšej nerozprávali, situácii, do ktorých by sme sa radšej nedostávali. A po istom čase je ťažké sa na to všetko dívať s radosťou, vyrovnanosťou a odhodlaním.

Je ťažké sa správať podľa slov Neustále sa radujte keď sme už vo svojom, pekne rozbehnutom, kruhu šialenstva. V ňom je iba tma, veľa času a obrovská hromada sebaľútosti.

Veľmi dobre tomu rozumiem, takže sa neboj, pokojne čítaj ďalej.

Život je ťažký. Nikto nikdy nepovedal, že nie je a nikto nikdy nepovedal, že bude ľahký. Ale v tom je to čaro. Ľudský život nemôže byť neustále biely. Našťastie ani nemôže byť neustále čierny. Hoci si to často neuvedomujeme, po väčšinu ťažkých časov je stále sivý.

Je ti zaťažko sa modliť? Zaťažko si robiť stíšenia, keď vieš, že už tak dlho prosíš o zmenu a nevidíš viac východisko? Rozumiem. Po nespočetnom množstve vyslovených modlitieb, preplakaných dní či prebdených nocí to nie je ľahké.

Je úžasné vedieť, že niekto z ľudí, ktorí toto čítajú, to naozaj potrebuje počuť.

Nie je to jednoduché. No neuzatváraj sa do seba. Neskrývaj sa pred svetom, ľuďmi, ktorí ťa milujú a Nebeským Otcom, ktorý, ver tomu či nie, je neustále, nekonečné prítomný a milujúci ťa viac, ako si to dokážeš predstaviť.

Dnes ma tento fakt veľmi zaskočil, hoci ho už tak dlho poznám. Je tu, je tu navždy, nikam nejde a nie je pasívny. Je veľmi, VEĽMI aktívny, a všetko čo sa deje v našich životoch má svoj dôvod tam, kde On začína.

Povedz Mu, ako sa cítiš. Ak to potrebuješ vykričať, urob to. Aj kráľ David musel kričať, musel plakať, musel svoje ťažkosti prežívať naozaj nahlas a bolestivo.
A Pán Boh ťa bude počúvať. Aj v momente najväčšieho zúfalstva vedz, že tvoj výkrik, tvoja prosba je vypočutá. Aj keď sa tak necítiš. To ignoruj. Pocit samoty od Boha je úplný fake od Zlého. Nie je skutočný, nikdy nebol, a nikdy nebude.


Je ťažké tomu veriť, je ťažké to žiť ak to tak necítiš. Ale nevzdávaj sa. Sami sme nikdy neboli určení to zvládnuť.
S Ním sa to dá.


Neklamem, nehovorím drísty, nesnažím sa ťa presvedčiť o niečom, čo si už možno počul tisíckrát. Iba ťa neskonale prosím, aby si to nikdy nevzdával, ale aby si to, čo sa deje, vyznával.

Povedz Mu, že nevládzeš, povedz Mu, že sám už zmenu priniesť nedokážeš, povedz Mu, že sa cítiš sám, povedz Mu, že ho potrebuješ.


A ak bude stále ticho, vedz, že všetko je v poriadku. Odpoveď príde. Možno teraz, možno budúci týždeň, možno o mesiac, možno viac, možno menej. No ak som sa za tých 1409 dní s Ježišom niečo naučila, je to práve to, že sa vždy postará, aj keď sa všetko zdá beznádejné.

Som si istá, že tomu tak bude aj teraz. Zmena príde. Do sivej sa vlejú krásne farby, červená, zlatá, zelená, všetky. A bude to dobré.



Update: To čo som pred pár dňami napísala pre ostatných je dnes presne tým, čo potrebujem. Vďaka Pánu Bohu za Jeho nevýslovný dar. Všetko bude dobré. 

Komentáre