Púšť.

Som si istá, že mnohí čitatelia, ktorí by sa mohli definovať ako moji bratia a sestry budú rozumieť mojim slovám. A možno dokonca aj tí, ktorí nie. Uvidíme.

Je možné, že v istom momente Tvojho života sa Otec dotkol Tvojho srdca a Ty si zahorel láskou k Nemu. Uvidel si, aký Slávny a Milujúci v skutočnosti je a zrazu na svete nebolo nič iné, čo by Ťa zaujímalo. Viedol si veľmi bohatý (rozumej Boh a Ty) život s Ním v Jeho slove a prinášal si ovocie Ducha presne tak, ako sa píše.

Galaťanom 5:22-23
No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie...

Čím dlhšie tento stav vášho ducha vydržal, tým lepšie. My ľudia však máme akúsi tendenciu prestať sa sústrediť na tie dôležité veci a začneme sa sústrediť na veci nedôležité, dočasné, vonkoncom nie niečo, čo ovplyvní tvoju večnosť.

Pocit zaľúbenia do Ježiša zrazu pominie. Milosrdenstvá, ktoré si pozoroval/a vo svojom živote sa ti zrazu stanú bežné a Ty akosi akceptuješ fakt, že tvoj Spasiteľ Ťa miluje tak obrovskou láskou, že za teba zomrel. Jednoducho si na to zvykneš.

Tvoje modlitby a čas strávený s Ním je zrazu omnoho strohejší a vôbec nie tak intímny, aký býval. A nech robíš, čo robíš, nedokážeš zastaviť tento točiaci sa kruh rutiny, do ktorého si sa dostal. A už nie len v Tvojom duchovnom živote, ale zrazu sa z celého Tvojho života stane jedna veľká rutina. A Tvoja viera v to, že by Boh ešte dokázal zmeniť Tvoju situáciu je každým dňom menšia a menšia.

Každý z nás sa z času na čas ocitne na púšti. Niekedy sme tam chvíľu, niekedy sa to zdá už ako celá večnosť.

A ja viem, že to je neskutočne frustrujúce.

Že možno máš ťažkosti doma.

Možno v škole, v práci, možno máš problém zvládať stres.

Možno nedokážeš uchopiť dôveru Bohu úplne do svojich rúk.

Možno si ubolený/á zo svojej minulosti, možno sa obávaš o budúcnosť.

Možno si demotivovaný a už nevládzeš ísť ďalej. Možno už vôbec nepočuješ Jeho hlas vo všetkom tom hluku.

A v tvojom vnútri je sucho. Cítiš sa, akoby si kráčal po opustenej krajine, kde nie je nič okrem Tvojho sucha a pražiaceho slnka, ktoré znázorňuje čokoľvek, čo Ťa práve trápi.

Ja nedokážem tento problém vyriešiť. Aspoň nie sama, to som si istá. No vďaka Bohu Ti môžem povedať jednu vec.

Púšť je miesto, kde Ťa Boh posilňuje najviac.

Ak si to poriadne premyslíš, zistíš, že Boh viedol svoj ľud skrze púšť neuveriteľne dlhý čas. Izraeliti na nej strávili štyridsať rokov, kým sa dostali do zasľúbenej zeme. Dokonca aj Ježiš bol pokúšaný na púšti.

Púsť je miesto, kde Boh koná zázraky. Kde nasycuje hladných a napája smädných. A najmä, kde skúša našu vieru ako najčistejšie zlato. Tak, ako to robil s Izarelitmi.


 Pamätaj na celú ces­tu, ktorou ťa po púšti viedol za tých­to štyrid­sať rokov Hos­podin, tvoj Boh, aby ťa po­koril, vy­skúšal a aby po­znal, čo je v tvojom srd­ci, či budeš za­chovávať Jeho príkazy, alebo nie.
Deuteronómium 8:2

Ja viem, že práve teraz sa tak možno necítiš. Budem úprimná, ani ja nie. No to nemení nič na fakte, že to, čo je pre nás kľúčové, je viera.

Viera v to, že Boh, ktorý zo siedmych rýb nakŕmil 4000 mužov (nepočítame ich ženy a deti), že Boh, ktorý otvoril more pred Izraelitmi, aby mohli cezeň prejsť, že Boh, ktorý vzkriesil Ježiša Krista z hrobu by nebol dosť mocný alebo dosť kvalifikovaný na to, aby Teba vyviedol z púšte.

Rozumiem, že sú dni lepšie, no aj horšie. No nikdy nesmieme zabúdať na to, že Ježiš aj na kríži volal k svojmu Otcovi.
V akej situácií by si musel byť Ty, aby ti to bránilo?

Tak bojuj dobrý boj!