Drahá ja

Drahá ja

Toto je list dievčaťu, ktorým som kedysi bývala. 

Nechcem Ťa ním nijak zosmiešniť ani Ti ublížiť, chcem Ti len ukázať, ako úžasne v Tebe Kristus pracuje.

Toľko tvári, čo si mala. 

Nechala si každého vidieť len to, čo si sama chcela aby videl, pritom Tvoje skutočné ja, tak bažiace po Ježišovi sa tak veľmi túžilo dostať na slobodu, kričalo a neprestajne bojovalo s klietkou, do ktorej si ju dala.

Nechala si diabla, aby Ťa oklamal, a nie raz. Robil to znova a znova a Ty si sa časom už iba nečinne prizerala, ako pridáva mreže Tvojej klietke a ako sa Tvoj priestor pomaly zmenšuje, putá pribúdajú a sloboda ubúda. A pomaly si s tým prestala bojovať.

Na moment si ho nechala myslieť si, že vyhral. Tvoje myšlienky, názory, postoje, výzor a správanie boli ako z učebnice pre tento svet.

Ale kde si bola Ty?

Ty, tá ktorá tak zúfalo potrebovala Boha. 

Tá, ktorá si potrebovala uvedomiť, že jej hriech je väčší ako ona, no že Ježiš je väčší ako každý jej hriech a tiež všetky dokopy. 

Tá, ktorá v hĺbke duše vedela, že nech sa bude akokoľvek snažiť, pravú lásku nájde len a len v rukách, ktoré boli za ňu pribité na kríž.

Vyzeralo to, že bola presne tam, kde ju zlý chcel mať... 

A aj si tam bola.

No On sa rozhodol, že to tak nemôže viac nechať. 

Že sa nemôže viac dívať na to, ako sa neustále snažíš chodiť po vlastných nohách aj napriek tomu, že si tak unavená a doráňaná. 

Že sa nemôže viac dívať na to, ako hrozne moc hľadáš lásku úplne inde, a pritom bola vždy tak blízko k Tebe.

Že už sa nemôže dívať na to, ako sa trápiš s túžbou zapadnúť, ktorú si si osvojila nevedno kedy.

Drahá ja

Toto je list dievčaťu, ktorým som kedysi bývala.

Ja viem, že si sa nechávala ovplyvňovať svojím okolím, že tie myšlienky, ktoré ti vytlačili do hlavy z nej tak rýchlo neodstrániš.

No jedno viem.

Zmena, ktorú hľadáš sa nestala za deň či dva, Boh to naplánoval na život. 

To, že si zlomená len znamená, že Ťa bude ešte formovať. A to potrvá celý život.

Drahá ja

Toto píšem dievčaťu, ktorým som kedysi bývala.

Už viac nie si ja. 

Si niekto, kým opovrhujem a komu nedokážem odpustiť tie veci, s ktorými sa musím teraz trápiť, pretože si ich sem priviedla a nechala si ma im napospas. Pevne verím, že si to robila zaslepená diablom a že si mi nikdy nechcela ublížiť, no napriek tomu si to urobila. No zároveň som si istá že si nikdy netušila, že by Boh mohol vyliečiť všetky tvoje choroby. Že by otvoril rany niekomu inému, aby tie Tvoje zacelil.

Drahá ja

Ja už viac nie som Ty a nechcem Ťa už nikdy v živote vidieť. 

Som si istá, že tie slová Ťa možno bolia, no musíme sa rozlúčiť. Toto nie je cesta, kam ťa môžem zobrať. Táto cesta je dlhá a úzka a je na nej miesto len pre mňa a Ježiša, ktorý na mňa dozerá. Teraz som tu sama za seba a Ty si sem nebola pozvaná.

Myslela som si, že sa na Teba nehnevám, no práve naopak. 

Na Teba jedinú sa hnevám. Lebo kvôli Tebe nikdy nebudem taká, ako by som mohla byť bez Teba.

No keď si na Teba budem spomínať, nechcem to viac robiť s hnevom a ani so strachom, ale s pokorou a radosťou, že vďaka Bohu, Ty už viac nie si ja.

Máš však šťastie. Kristus ma môže obnoviť v ešte lepšiu. A ja viem, že ti raz odpustím. No o tom sa už so mnou, hádam, porozpráva niekto iný, kto už v tej dobe nebude mnou.