Stíchni na moment

Neviem ako vy, ale ja sa niekedy nechávam až príliš obklopiť hlukom.

To môže znieť trochu zvláštne, tak ešte trochu pridám.

Niekedy ten hluk ani sama nepočujem. Je jednoducho tak hlasný, až z neho ohluchnem.

Okej, som asi zasa trochu melodramatická, beriem. To robí tá hudba hrajúca v pozadí.

Ale späť k téme.

Som si istá, že každý z nás sa niekedy ponorí do hluku. Možno zámerne, možno nie, no robíme to.

Hluk, pojem, ktorý tu tak často používam, môže byť čokoľvek, a to v skutku. 

Škola, práca, rodina, priatelia, úspech, peniaze, naše hobby...

ABY SOM DOPREDU UPOZORNILA!

Žiadna z hore uvedených položiek nie je zlá. Všetko sú to veci, za ktoré môžme byť vďační, že ich v živote máme. A v skutku sú dobré, kým sa nimi nenecháme pohltiť.

Predstavte si to, každý na vás volá z inej strany:

• V škole od vás požadujú priam nadľudské výkony, vaše známky majú byť dobré, máte byť pripravení na každý predmet perfektne.
• V práci od vás každý čaká, že budete vždy dokonale naladení na určené zadanie, že vo vašom živote nemáte súkromné problémy a že okrem práce neexistuje iné odvetvie vášho života.
• Rodina vyžaduje pozornosť. Či už ste jej hlavou alebo dieťaťom. My deti sa možno až príliš snažíme byť dokonalými a tváriť sa, že všetko je v poriadku. Rodičia sa môžu ísť roztrhnúť, aby sme mali všetko, čo potrebujeme.
• Čím bližší priateľ je, tým dôležitejší, pochopiteľne. Chceme tu byť preňho/pre nich v každom momente, dobrom i tom zlom, čo občas môže byť náročné, nakoľko už teraz máte okrem nich tri ďalšie odrážky a takto by som mohla ísť do nekonečna, vymenúvať každú z našich potrieb, záľub, povinností...

Je mi úplne jasné, že nevidím do života každého z vás, no vidím do toho svojho. A som si istá že v hĺbke, v istých veciach, sme si naozaj všetci veľmi podobní.

Teda, ak už ste, ako ja, dospeli k záveru že je to tak, že práve teraz vás zväzuje nejaká z vašich zodpovedností až príliš, mám len jednu radu.
Stíchnite na moment.

Všetko na moment odložte. Ja viem, ja viem, vo vašej hlave sa možno neustále objavujú myšlienky na to, ako sa bez vašej prítomnosti všetko zrúti, ako to ten a ten nevydrží atď...
No v skutku jediné, čo práve teraz potrebujete, je ticho.

Ja moje ticho najradšej trávim s Bohom. Odložím na moment všetky sociálne siete, ktoré tak nahlas bažia za mojou pozornosťou. Odložím na chvíľu poznámky zo španielskej biológie, ktoré mi už lezú očami aj ušami. Zavriem sa v izbe, odrežem sa od toho hlučného sveta, od toho rýchleho života.

Najlepší spôsob, ako stíchnuť, je modlitbou. A hlavne, nech to nie sú žiadne naučené frázy. Nech to nie je umelé, nech ste to vy.
Otvorte si srdiečko a hovorte so svojím Otcom.
Jemu sa môžete posťažovať, Jemu povedať, čo vás trápi, čo vás teší, tak celkovo. A potom už stačí len počúvať jeho odpoveď.
Áno, to sa ľahšie povie ako urobí. No Boh hovorí mnohými spôsobmi.
Prvý z nich bude skrze Jeho Slovo. Nebojte sa vziať ho do ruky a čítať, pokojne aj na náhodnej strane. Možno skôr, možno neskôr, no určite sa tam objaví niečo, čo k vám bude prehovárať na veľmi vysokom leveli. Hovorím z vlastnej skúsenosti.
Ďalším spôsobom, ako môžte počuť odpoveď, je skrze iných ľudí. Tiež skrze veci, ktoré sa vám v živote udejú. Naozaj treba však dávať pozor na maličkosti, detaily a všetko, čo vám ľudia hovoria. Niekedy to môže byť niečo, čo zmení váš postoj k životu.