NIKDY sa nevzdávaj!

Zdravím všetky prenádherné stvorenia tam vonku!
(Alebo skôr vnútri, nakoľko je december, všakže...)

Ako dobre viete, nie som ten typ človeka, ktorý by dlho prechádzal okolo horúcej kaše.
Preto sa priznám ako prvá:
Už niekoľkokrát som sa vzdala. A stále ma bude pokúšať vzdávanie.
Je to tak jednoduché, no nie?

Rovno na začiatku vám napíšem jednu vec.

Vzdávanie sa za to nestojí.

Aspoň to mi hovorí Božie Slovo a potiaľ, pokiaľ siahajú moje vedomosti, to má vždy pravdu, nehľadiac na okolnosti.

V poslednej dobe čítam Žalmy, z jednej strany aj na popud Tábora Detskej Misie a ich challenge čítania Biblie, ale z druhej aj preto, že viem, že nech sa deje čokoľvek, vždy tam nájdem, čo potrebujem, a to sa ani tentokrát nezmenilo.

Som si istá, že všetci máme pády a aj momenty na vrchole, náš život je sinusoida. To je pre nás, však, v niektorých chvíľach, chvíľach slabostí, veľmi ťažké spracovať. Že veci nie vždy idú podľa našich predstáv. Že je to tak ťažké. Že neviete, či dokážete ďalší deň vstať z postele a ďalej sa tváriť, že váš život nie je jeden veľký zmätok. Že všetko je úplne v poriadku.
Dúfam, že aspoň niekto z vás vie, o čom hovorím, som si totiž celkom istá, že v tom nie som sama.

Nuž, než sa dostanem k jadru veci, chcem vám povedať ešte zopár vecí.

Jednou z nich je aj to, že bude najlepšie pre vás samých, ak sa s niekým podelíte o váš problém. Samozrejme, najlepšie sa takéto veci zdieľajú s Ockom. No ak máte pocit, že potrebujete o svojom probléme niekomu povedať, nemali by ste dlho premýšľať. Môžem vám povedať, že zo srdca vám spadne jedna veľká obria skala. Je mi úplne jasné, že to bude ťažké, že to bude možno zahanbujúce, že to bude bolieť. No zároveň vám to pomôže na neskutočnom leveli.

Ako hovorí Kazateľ 4:9-10:
Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek: za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol.

Ľudia tento verš často aplikujú len na ľudí vo vzťahoch, no pravda je taká, že keď ste na problém dvaja, omnoho ľahšie sa nesie. Či už to bude priateľ/priateľka, manžel/manželka, kamarát/kamarátka, alebo člen rodiny, ide už len o to, ako sa vy cítite. Ale ak ešte nad sebou máte Všemohúceho Boha, tiaha akoby zmizla z vášho chrbta a putá akoby sa roztrhli.

 A ak to zrovna nemáte s kým zdieľať, prosím, vedzte, že sa mi môžete kedykoľvek ozvať do správ na facebookovej stránke, na ktorú je odkaz kúsoček doľava od miesta, na ktoré sa práve dívate.

Teraz sa však dostanem k tým spomínaným Žalmom. Pre tých, ktorí nevedia, o čom hovorím, veľmi rada objasním.
Žalmy sú jednou z kníh Starej Zmluvy, písaná niekoľkými ľuďmi, no najznámejší z nich je asi (určite) kráľ Dávid.

Dávid bol druhým kráľom zjednoteného Izraela, ktorý bol spravodlivý a veľmi ľúbil Boha. Kedysi dávno bol však len obyčajným mladým človekom, tak, ako väčšina z nás. Na prvý pohľad možno ničím výnimočným.
Boh si ho však použil na úžasné a nečakané veci a po čase boli Dávidovi darované rovnako úžasné veci: kráľovstvo, ľud, sláva, žiadny nedostatok.

Napriek všetkým týmto úžasným okolnostiam sa Dávid tiež potkýnal a tiež sa snažili ho na zem zraziť aj iní ľudia. Dokonca sa im to niekoľkokrát podarilo.

Vo chvíli, kedy sme na kolenách a máme pocit, že už nevedie cesta von, zvyčajne sa stane jedna vec, presne ako podľa formulky.

Vzdáme sa.

Vtipné, nie?

Jednoducho necháme vec, po ktorej túžime, aby odišla, lebo na to proste nemáme.

A nuž, to môže byť pravda.
Ale viete, kto na to má?

Náš Nebeský Otec.

A teraz pozor, myslím to úplne a absolútne vážne. Niekoľkokrát som zažila, ako riešil veci v mojom živote a poviem vám, keby som sa o to snažila ja, asi by som vám práve teraz nepísala o Jeho dobrote.

Takže, keď príde moment, kedy nebudete mať silu postaviť sa a viete, že spoľahnúť sa na seba nebol asi úplne najlepší nápad, viete, kto prichádza na rad.

Odovzdajte to Jemu.

Rovnako, ako mu to odovzdával Dávid, neustále. Boh vedel o všetkých jeho problémoch, lebo Dávid sám vedel, že napriek jeho moci, postaveniu a neviem ešte akým iným úžasným veciam to sám nikdy nedokáže.

Povedzte mu v modlitbe, ako veľmi Ho potrebujete.

 Pretože bez Neho to nezvládnete.

Akokoľvek sa budeme snažiť, nikdy nebudeme mať sami dosť síl sa nevzdávať vecí, na ktorých naozaj záleží. No On áno!
Pamätajte, vaša viera v Neho dokáže pohnúť horami.

Horami nemyslím fyzické hory, no problémy vo vašom živote, ktoré takú jednu veľkú monumentálnu horu pripomínajú.

Odovzdajte aj takéto vaše problémy Bohu. Dovoľte Mu úplne zmeniť vaše výhry a prehry. Ja viem, že sa to zdá ťažké a desivé, to preto, lebo pustiť sa niečoho dôležitého pre nás vždy bolo ťažké. No ak to urobíte, a necháte Ho prevziať kontrolu, nebudete to ľutovať

A hlavne, dovoľte Mu ukázať vám, že možno nie vždy je to, čo vy za výhru považujete, skutočné víťazstvo.

Pretože sami to nedokážeme, sami to nerozoznáme, sami proste nemôžeme. Ale pamätajte na to najdôležitejšie...

On môže!